philosophiae

Už je to asi otravné, lebo človek od soboty číta veci ohľadom referenda, ktorých vôbec nie je málo. Ťažko povedať, či sa má človek smiať, alebo plakať, veď iniciátori sa považujú za víťazov (s fanatickým presvedčením porovnateľným s vierou nemeckého vodcu na konci druhej svetovej), no ja to vidím aj z trochu iného pohľadu. Ľudia dookola opakujú, že išlo o vyhodené peniaze. Môžeme protirečiť, veď referendum je nástroj priamej demokracie a nemysleli na to náhodou tí, čo podpisovali petíciu za jeho vyhlásenie? Že peniaze pôjdu s takmer istotou niekam tam… Ale stalo sa. Ľudia sa obracajú s obhajobou referenda na krajiny, kde je tento spôsob často využívaný (veď najlepší príklad je Švajčiarsko) ale akosi zabúdajú, že v týchto krajinách je úplne iná mentalita a iný systém vo výkone prvkov priamej demokracie.

Referendum je dobrá vec, ale musí byť aj dobre vypracované. Má riešiť skutočne relevantné otázky, ktoré sa Slovenska týkajú s podstatne vyšším významom (pre ekonomiku, hospodárstvo, politickú kultúru,…) -a otázky dotýkajúcich sa ľudských práv zakotvené v ústave nenapádať. Často sa nám stáva, že si vyberieme z alternatív zle. Nevieme si proste vybrať. Keď sme postavení pred voľbu viacerých alternatív, strácame racionálne uvažovanie a sme ľahko manipulovateľní. Máme nastavený vzorec správania, ktorý keď niekto začne meniť inováciami, alebo začne len o zmene nahlas uvažovať, je označený za blázna, konšpirátora, ničiteľa tradícií, netvora, blá blá… (do istej miery je mentalita determinovaná aj politickou situáciou v minulosti a teda tú demokratickú a politickú mentalitu musíme nadobudnúť- obzvlášť aj toleranciu). Možno nebudú viacerí so mnou súhlasiť, ale som názoru, že tak dogmatická cirkev (ako sa javí aj v súčasnosti) je brzdou pokroku. Bolo tomu tak aj v minulosti, je tomu tak aj dnes. Niekto, kto má ľudí viesť k láske, úcte a pochopeniu nás od týchto atribút paradoxne oddiaľuje (samozrejme, negeneralizujme). Nikto nie je voči tradičnej rodine, ako si to možno iniciátori referenda myslia. Nechcem ale analyzovať otázky a ani rozoberať možné scenáre „čo ak by“- takých pokusov je neúrekom, preto sa posuniem ďalej.

Ak sme tak šťastná krajina, ktorej jediným problémom sú dvaja chlapi a dve ženy žijúce spolu, tak nie je o čom diskutovať. Ale sme taká krajina? Ľudia pred machináciami s majetkom, ktoré dokonca publikujú médiá celkom intenzívne, len mávnu rukou a povedia si „dialo sa to, deje sa to a bude sa to diať aj naďalej“. O to viac to uvedomelejšieho človeka hnevá, keď „machináciu s majetkom“ predstavuje objem peňazí vo forme daní a iných odvodov všetkých pracujúcich ľudí a tých to vôbec neštve! Handrkujeme sa v obchodoch o pár centov a eur pri pokladni alebo pri zelenine, ale to, že polovica peňazí, ktoré mesačne odvádzame skončí niekomu vo vačku len pre to, že je strčený v správnom zadku. Kde sú občianski aktivisti vtedy? Určite sa nejakí nájdu, no skúsme ísť voči tomu protestovať. Príde pár ľudí. Ale dvaja chlapi (dve ženy) v televízií nás natoľko rozčarujú, že sme okamžite ochotní spisovať petície za referendum a dokonca nemalou sumou peňazí kampaň podporovať. Bohu dík, že dopadlo referendum, ako dopadlo! A nie z princípu toho, že išlo o referendum, na ktoré boli minuté verejné prostriedky- teda malo ísť o vyjadrenie elektorátu, ale z princípu toho, že na samotnom znení referenda sa nám smial celý svet. Slovenská republika, ale inak spokojná bohatá krajina rieši problémy s neprispôsobivou menšinou o počte malého zlomku obyvateľstva, ktoré platí dane, vykonáva prácu a generuje zisk (irónia). Istotne je na Slovensku viacero menšín, ktoré si zaslúžia riešenie- nie v ľudských právach, ale zmenou niekoľkých systémov či už financovania, alebo sociálnej starostlivosti.

Ku koncu tohto kratšieho príspevku (alebo skôr postrehu) by som len dodal úžasný poznatok veľkého mysliteľa 18. storočia. Ch. L. Montesquieu, mimochodom veľký nadšenec Rímskej ríše vo svojom diele „Sláva a úpadok Rímskej ríše“ vhodne vyňal tézu, ktorá veľmi blízko súvisí aj so Slovenskom (a nielen referendom). Skúsim ho aspoň parafrázovať. -Ľuďom ani tak nevadí zásah štátnikov do svetských záležitostí v podobe daní, machináciám s majetkom, úplatkom atď. Vtedy sa systém udržať dá. Ale zoberte, alebo zmeňte ľuďom (prostému ľudu) zvyky a tradície- s istotou môžeme tvrdiť, že sa vzbúri a nakoniec vás zvrhne-.

Ak aj naďalej budeme riešiť žabomyšie vojny a nebudeme riešiť relevantné problémy, ktorých má Slovensko veľa (a ich menovanie by zabralo dlhý čas), budeme stagnovať. Mladí a perspektívni ľudia odídu, čím celý dôchodkový a sociálny systém padne. To je ale už iná rozsiahla téma, ku ktorej sa nebudem vyjadrovať. Zatiaľ J. Ak ste postrehli odklon od témy referenda k problematike mladých ľudí, vedzte, že som to spravil zámerne. Koniec koncov, všetko so všetkým súvisí. Hľadám len súvislosti. Stačí sa len zamyslieť.