philosophiae

Aktuálna a pálčivá téma dnešných dní zosadila na pár chvíľ z trónu rusofóbiu a strach z jadrovej vojny. V popredí nakrátko (a čím ďalej tým viac) kraľuje problematika imigrantov z afrických a arabských krajín. Napriek jasným „bojujúcim“ názorom je dobré zamyslieť sa nad jadrom problému, respektíve, vrátiť sa do prvopočiatkov, ktoré však až dnes dobehli Európu po niekoľko-storočnom dejinnom a politickom vývoji.

Korene problému imigrácie môžeme hľadať v dvoch bodoch- udalostiach, alebo sledoch udalostí. Racionalisti sa môžu aj na hlavu postaviť, ale Hegelovská dejinná genéza spoločnosti, hoci je rigidná, javí sa opodstatnená. Marx by sa len potmehúdsky usmieval, keby videl ten exemplárny príklad dôsledkov kapitalizmu a liberalizmu z čias minulých (a to sa nepovažujem za marxistu- asociácií s myslením týchto dvoch pánov je veľa, preto ich nebudem rozoberať, niesú predmetom tohto článku J )!

Príčina č. 1: Koho vinou sú imigranti z chudobných afrických a islamských krajín? Odpoveď je v podstate jasná. Bývalé koloniálne mocnosti keď ryžovali zlato na otrokoch, keď obohacovali svoje impérium v mene kráľa, cisára, či kresťanstva prispôsobili svoju politiku voči domorodému obyvateľstvu s temer chladnou ľahostajnosťou. Vtedy možno neboli vymoženosti na odvetu, dokonca vymoženosti neboli ani potom ako sa ako tak osamostatnili… ale globalizácia a boj za ľudské práva v súčasnosti sú dvojsečná zbraň. Vychádzajú na povrch hriechy minulé- európske vyspelé krajiny svojim tolerantným a pokrokovým systémom ochrany ľudských práv a slobôd pomaly zosypali na seba lavínu, ktorú predtým ignorovali. Kto nesie a kto má niesť zodpovednosť? Je morálne a cnostné pomôcť ľuďom v núdzi, no je amorálne a necnostné žiadať od krajín, ktoré nenesú zodpovednosť za „hriechy minulé“ to, aby problém boli nútení kolektívnou zodpovednosťou vyriešiť! V prípade Slovenska, kde žije v relatívnej chudobe polovica obyvateľstva a má problémy s neprispôsobivými spoluobčanmi, v krajine, ktorá stráca mladú a produktívnu generáciu… je príjmanie ďalších (a to sa môžeme staviť, nie posledných) hladných a negramotných krkov (samozrejme, negeneralizujme) iracionálne- možno EÚ aj dá slušnú sumu na hlavu ako dotáciu, no následky to môže mať napriek tomu dosť rozporuplné (nehovoriac o tom, kam vôbec skutočne tie dotácie pôjdu).

Vyveďme teda zodpovednosť. Čo by bolo v tejto príčine spravodlivé? Ak prijať utečencov- z humánneho hľadiska majú nárok na slušný a dôstojný život- nech ich prijmú tí, ktorí za ich skazu a chudobu nesú zodpovednosť. Bývalé koloniálne mocnosti.

Príčina č. 2: Vojna, nepokoje… Samozrejme, ozbrojené konflikty sú často príčinou úteku obyvateľstva do bezpečia, za lepším životom… Ale muselo tomu byť tak? Destabilizácia vládnych režimov v Afrických a Arabských štátoch a jej následné neriešenie toho, čo bude po tom spôsobilo chopenie sa moci vojenským juntám. O celej plejáde vojenských operácií a zásahov do suverenity tých štátov som písal už v predošlých príspevkoch a nebudem ich teraz znovu rozoberať. V ich prípade sme mali na výber. Buď budeme tolerovať menšie zlo (hoci zlom ani nemuselo byť), ktoré ale udrží viac menej poriadok, alebo obnovíme koloniálne a imperiálne myšlienky Európe a USA tak vlastné a dosiahneme svoje ciele aj cestou porušenia rady paragrafov medzinárodného práva. Iste, sloboda, demokracia a lepší život, ako bolo vyššie napísané si zaslúžia všetci, čo o tieto hodnoty stoja, no opäť potvrdzujeme aj výrok, že ľudské práva a globalizácia sveta sú dvojsečná zbraň. Egocentrizmus bohatých krajín ich donútil čeliť zanedbanému problému z minulosti (a nehumánnosť tohto problému z minulosti svojou bagatelizáciou dnes vďaka tomu nechápe veľmi veľa ľudí…).

Pri tejto príčine je zodpovednosť taktiež jasná. Krajiny NATO už pár rokov dokazujú, že zameranie tejto obrannej organizácie už dávno nie je obranné. Môžu sa ale objaviť problémy- a už sa aj objavujú, ktoré nevyrieši len subjektívny biznis členských štátov za zásterkou šírenia slobody a demokracie.

Pokiaľ by som mal zhrnúť príčinu imigrácie, poukázal by som na tieto dva body. Pokiaľ by som mal podať riešenie imigrácie, museli by sme nahliadnuť do jadra problému a pochopiť ho ako očami imigrantov, tak našimi- berúc ho úvahy kultúrnu, mravnú a etickú rozdielnosť atď. Silné reči protestujúcich skupín môžu vyvolať davový ošiaľ, ale z reálneho a rozumného hľadiska pri riešení problému sú krčmové reči skôr na škodu, o to viac, vyvolávajú xenofóbne, rasové a iné negatívne tendencie. Táto politika vôbec nie je jednoduchá záležitosť, ako si to myslí väčšina ľudí (svojim subjektívnym pohľadom), preto aj nájsť vhodné riešenie je beh na dlhú trať. Každé nádejné riešenie príjmané v súčasnosti je aj tak len dočasné. A ak by aj nádejné riešenie bolo, nemusí byt vôľa a hlavne zdroje uskutočniť ho…