Bieda žurnalistiky

12. apríla 2015, donto, Nezaradené

 

Poslednou dobou sa celkom intenzívne stupňuje informačná vojna voči Rusku- najmä po stretnutí v Minsku má človek pocit, že západ a médiá hľadajú novú živnú pôdu s cieľom šíriť rusofóbiu a paniku medzi ľuďmi. Opozícia voči západnej mienke je elegantne vyradená označením „trollovia“… ostatne svojim príspevkom budem pravdepodobne tiež považovaný za trolla plateného Ruskou vládou (kiežby, každé euro sa chudobnému študentovi hodí) no nevadí 🙂

Všade počujeme, že vojna je na spadnutie, k čomu nezabudnú pridať vyjadrenia prezidenta Putina vytrhnuté z kontextu a nastavené tak, akoby vojna bola svätým a nezvratným poslaním Ruska. Rozum zastáva hneď pri niekoľkých „ale“, ktoré tieto snahy v hlavách rozmýšľajúcich ľudí potláčajú, alebo aspoň nútia sa zamyslieť. Vojna je najvrcholnejším scenárom diplomacie. A chce ju skutočne rozpútať Rusko? Krajina ktorá vojnou za posledných sto rokov (a aj viac) utrpela bez pardonu, najviac? Azda krajina, ktorá si silne zakladá na boji proti fašizmu, na Dni víťazstva a stále si ctí veteránov najkrvavejšej vojny akú ľudstvo doteraz zažilo? Síce svojsky, no o to intenzívnejšie. Azda táto krajina, ktorá diplomaticky brzdila hegemonistické ambície USA a jeho spojencov NATO, ktorí v snahe „šírenia demokracie“ aj tam, kde to nie je vhodné použili často krát spôsoby ďaleko porušujúce medzinárodné právo- chce vojnu?! Všetkým určite príde na rozum, či už Irak alebo Líbya, ktoré sú na tom teraz tak, ako sú (zle, zle a ešte horšie). Tieto krajiny (NATO) teraz kážu morálku a dodržiavanie medzinárodného práva, z ktorého si dovolím povedať spravili prostitútku. A médiá? Plnia si svoju úlohu, ktorú im zadali. Najprv spraviť z hlavy nepohodlného štátu burana a násilníka, potom podnietiť verejnú mienku a nakoniec ospravedlniť zásah mierotvorcov, ako nutnú vec, ktorá musí byť v mene slobody a demokracie vykonaná. Vtedy to ale bolo v poriadku. Dnes médiá prezentujú narušenie medzinárodného práva (ktoré doteraz nikto relevantne nepodložil) zo strany Ruska a démonizujú ho ako starú cársku chobotnicu, ktorá chce ovládnuť svet (prosím pekne, takýchto černokňažníkov môžeme vidieť v rozprávkach pre deti). Popierať prítomnosť cudzích vojsk v ukrajinskom konflikte na oboch stranách je asi boj s veternými mlynmi, nikto nie je bez viny, no pozerať na konflikt a celú problematiku s tak zaujatým postojom má za následok len jedno: Každý extrém budí extrém, ktorý má za cieľ ho potlačiť- polarizuje spoločnosť. Polarizáciou spoločnosti len vznikajú vojny, kde tí dobrí porazia zlých, no nakoniec sa z tých dobrých stanú opäť zlí a ide to dookola. Ani Ruská federácia nie je bez viny v realizácií svojej zahraničnej politiky, ale ako veľmoc má na to z hľadiska geopolitiky nárok (tak to funguje). Ak si myslí západ a médiá, že Rusko si nechá do tak citlivých záležitostí zasahovať a bude brať sankcie a obvinenia bez opätovných reakcií, tak sú naivní. Médiá majú mienku vyvažovať, no nečinia tak (v oboch prípadoch). A to je na škodu, pretože popudzuje proti sebe obyčajných ľudí, ktorí by v normálnej situácií nemali dôvod povedať jeden na druhého krivé slovo. Prirodzene, západ ako ostrov slobody vôbec netlačí na základné právo „slobody tlače“ a neovplyvňuje verejnú mienku- to žurnalisti robia z vlastného fachu a presvedčenia, či informácií (irónia). Avšak napríklad naše médiá v internetových diskusiách cenzurujú nepohodlné komentáre, či zájdu až tak ďaleko, ako nemenovaný portál, ktorý diskusiu k téme „Rusko, Ukrajina a konflikt“ zrušili úplne. Nejde ani tak o obsah diskusií, veď človeku až rozum zastáva, čo je schopný diskutujúci zo seba dostať, ale o princíp a hlavne odôvodnenie, z ktorého tak učinili. A tým má byť podpora propagácie skupín smerujúcich k porušovaniu ľudských práv, bla bla bla… Takže dôjdeme k záveru, že človek, ktorý pochybuje alebo sympatizuje s Ruskom je ten, čo podporuje extrémizmus a porušovanie ľudských práv? Hanba žurnalistike!

Skutočne chce Európa konflikt prehlbovať? Nestačili nám dve svetové vojny a polstoročie rozdelený kontinent? Stačilo! A toho sú si vedomí všetci- Francúzi, Nemci, Briti, určite aj my. Kto teda stále dráždi osie hniezdo a chce Ukrajinu a Rusko destabilizovať čo najviac? (niekto môže nájsť paralelu s podporou mudžahedínov v Afganistane s cieľom odtiaľ vypudiť ZSSR) Faktorov, ktoré ovplyvňujú konflikt je mnoho. Toľko, čo by naplnilo aj knihu. Jedno je však jasné. Konflikt sa možno transformuje z občianskej vojny na konflikt svetový… niekto chce zarobiť?

Späť na zem od týchto scenárov. Nedá mi nevyjadriť sa k celkom frekventovanej téme nového zákona na Ukrajine o zákaze symboliky nacizmu a komunizmu. Sám o sebe s ohľadom na zverstvá oboch režimov by išlo o pozitívny zákon, avšak- trestajú komunistov, ale v Kyjeve velebia nacistické osoby zodpovedné za genocídu počas Veľkej Vlasteneckej vojny? Otvorene a bez ostychu prekrúcajú historické fakty… A médiá o tomto mlčia. Všade sa vyníma socha Lenina ako mieri s pomocou lán k zemi, ale nikto nepovie, kto v skutočnosti vládne v Kyjeve, nikto neinformuje ľudí o sprostostiach, ktoré tvrdia politickí funkcionári Ukrajiny o historických udalostiach. Tento výsmech miliónom obetí do tváre odhaľuje charakter tých, čo nedbajú na históriu, tých, čo svojim konaním rozprudzujú vášne a nenávisť, tých, ktorí znova podporujú extrémizmus, proti ktorému celý svet bojoval pred 70timi rokmi! A takto zakrývajú pravdu médiá… hanba žurnalistike (opäť)!

Prirodzene, ľudia nemusia súhlasiť ani s jedným bodom v tomto skromnom komentári- avšak jednu vec si musí každý uvedomiť. Nedá sa všetko vidieť čierno-bielo (ako tomu je práve teraz vo svete, v médiách)… a konštruktívna kritika je vítaná… a bez invektívou.